Vaša podpora je dôležitá

Pri šálke s tajomníkom Slovenskej biblickej spoločnosti

Pri šálke s Pavlom Krasnocvetovom, tajomníkom Slovenskej biblickej spoločnosti sa Bohuslav Piatko rozprával o pripravovanom vydaní ekumenickej Biblie:

V roku 1995 vyšiel ekumenický preklad Novej zmluvy. V roku 2007 uzrela svetlo sveta celá Biblia v ekumenickom preklade, a to v dvoch verziách – s deuterokánonickými knihami (katolícka verzia) a bez nich (evanjelická verzia). A už avizujete ďalšie vydanie... To je o ňu taký záujem?
Ešte doplním – v rokoch 2011 a 2012 sme vydali aj vreckové vydanie v mäkkej väzbe, tiež v obidvoch verziách a vyšla aj ekumenická Biblia pre mládež, teda Biblia doplnená o mládežnícke prílohy.

To som ani nezaregistroval. Takže – asi je záujem, keď nepotrebujete poskytovať záujemcom informácie cez médiá?
Tá komunikácia s médiami naozaj pokrivkávala a v snahe napraviť to som sa vám, ale aj iným, ozval. Ja som v roku 2011 dostal (obrazne povedané) kľúče od Slovenskej biblickej spoločnosti (SBS). Podčiarkujem – kľúče – nie od znalostí problematiky SBS, aby som mohol kontinuálne nadviazať na predchádzajúce obdobie. Hovorím to len preto, lebo som vhupol do určitého prostredia, ktoré som mal ako neskúsený viesť. Takže – priznávam, že sa stále ešte učím. Aj pokiaľ ide o marketing a spoluprácu s médiami.

Ale vráťme sa k pôvodnej otázke – sám mám knižné vydavateľstvo, a tak viem, že ďalšie vydania vychádzajú po vypredaní predchádzajúcich. Takže – je ekumenická Biblia taká úspešná, že sa pripravuje ďalšie vydanie?
Pri Biblii to celkom neplatí. Keďže prvé vydanie ekumenickej Biblie z roku 2007 bolo tlačené v pomerne veľkom náklade, stále ešte máme približne pätinu na sklade. Avšak prišla požiadavka aj na menší formát Biblie, a tak prebehla v roku 2011 tlač vreckového formátu, a keďže sa prakticky v tom istom roku vypredala, bola robená dotlač tohto vreckového formátu v roku 2012. Je teda dobre, že v ponuke máme súčasne aj „štandardný – A5", aj vreckový formát. V skutočnosti by to chcelo ešte viac grafických verzií a aj rodinný formát, ktorý zatiaľ chýba.
Z hľadiska obsahového a prekladového bolo v prvom vydaní niekoľko chýb, ktoré sa v ďalšom vydaní opravili a prekladovo upresnili, takže to ďalšie (vreckové) vydanie bolo vlastne druhé opravené vydanie. A po celý čas sme zbierali pripomienky od laických čitateľov, ale aj od odborníkov a opäť sme zostavili dve komisie – starozmluvnú a novozmluvnú. Pripomienok bolo približne 1 600. Počas rokov 2013 a 2014 komisie prešli všetky pripomienky, niektoré boli irelevantné a niektoré komisie prijali a zapracovali ich do tohto pripravovaného tretieho vydania. Niekde sa vymieňali len slová za vhodnejšie, opravovali sa aj nejaké gramatické chyby, niekde sa upravila štylistika...

Mne (a viem, že nie som sám) na ekumenickom preklade najviac chýbalo to, na čo som bol pri iných protestantských Bibliách zvyknutý – odvolávky a prepojenia na iné biblické texty. Predpokladám, že sa toto objavilo aj v pripomienkach...
Presne tak. Do tohto vydania sú už vypracované krížové odkazy, tie sú už hotové a teraz ich vkladáme do špeciálneho počítačového programu (Paratext).

Prečo sa to neobjavilo hneď v prvom vydaní? Veď nebolo treba tvoriť niečo úplne nové. Krížové odkazy obsahovali mnohé preklady.
Nebol som pri tom, nepoznám podrobnosti. No viem si predstaviť a sám to teraz zažívam, že to nie je jednoduché. Tie predchádzajúce preklady boli – nazvime to tak – denominačné, minimálne protestantské a katolícke. A každý tento cirkevný smer má svoje priority, dôrazy, uprednostňuje svoje výklady a prepojenia. Veď si uvedomme, že preto vznikli aj dve verzie ekumenickej Biblie – katolícka s deuterokánonickými knihami a protestantská bez nich. A verte mi, pre mnohých veriacich z protestantských cirkví je zaradenie týchto kníh do Biblie problematické, pre veriacich z katolíckej cirkvi je naopak neprijateľná Biblia bez nich. Rovnako ako bolo potrebné prekonať rozdiely a nájsť vôbec spoločný jazyk pri ekumenickom preklade, ktorý by prijali všetky denominácie, tak to bolo potrebné aj pri tvorbe ekumenických krížových odkazov. Takže existujúce odkazy v jednotlivých vydaniach sa berú ako významná pomôcka, ale nebolo možné zaradiť nejako mechanicky do ekumenickej Biblie odkazy jednotlivých denominačných prekladov. Možno ich rozdeliť na odkazy teologické – kde predovšetkým vznikajú rozdielne názory na ich vzájomnú prepojenosť, a odkazy faktické – teda také, kde ide o čisté prepojenie faktov, biblických udalostí. Na to, aby vznikli odkazy pre ekumenickú Bibliu, sa opäť musel nájsť kompromis, prijateľný aspoň pre väčšinu, a ten kompromis je, že sa vypracovali skôr faktografické odkazy a z teologických len tie, kde bol všeobecný prienik. Jednoducho sa z tých teologických odkazov vynechali také, ktoré by príliš ťahali do katolíckej teológie, či naopak do protestantskej.
Ešte jedna poznámka k tým dvom verziám – s deuterokánonickými knihami a bez nich. Boli by sme veľmi radi, keby aj protestanti začali čítať Bibliu s deuterokánonickými knihami. Správame sa k nim, akoby boli zakázané. Ale ony zakázané nie sú, len ich nepovažujeme za autoritatívne. Sú však vhodné na poučenie, za prečítanie určite stoja. V Čechách si s tým nerobia problémy a vydávajú iba jednu verziu – s týmito knihami. Škoda, že to na Slovensku nie je priechodné. Vydanie dvoch verzií je totiž technicky aj finančne podstatne náročnejšie...

Kedy vyjde toto tretie opravené vydanie s krížovými odkazmi?
S Božou pomocou by malo vyjsť v lete na budúci rok. Základné revízie a odkazy sú hotové, ešte sa dokončujú úvody.

Úvody?
Nemám na mysli úvody k vydaniu Biblie. Vypracúvajú sa úvody k jednotlivým Biblickým knihám. V podstate ide o isté osadenie jednotlivých kníh do historického a faktografického kontextu. To tiež môže byť ošemetné, lebo, napríklad, aj na autorstvo niektorých kníh nie sú medzi teológmi rovnaké názory. Napríklad niektoré listy, ktoré sa pripisujú Pavlovi, podľa niektorých nevyšli z jeho pera. Viem, že aj tak nevyhovieme každému. Napríklad – vydávali sme Roháčkovu Bibliu, ku ktorej napísal úvod doc. Pavel Hanes, a ozval sa hlas, že sme čisté Božie slovo poškvrnili ľudským výtvorom...

Takýto úvod bude mať každá kniha v Biblii?
Áno.

O existencii Slovenskej biblickej spoločnosti naši čitatelia určite vedia, minimálne z tiráží v rôznych vydaniach Biblie. Ale keď vás už mám „Pri šálke...", priblížte nám trochu vašu činnosť.
Korene Slovenskej biblickej spoločnosti siahajú až do Rakúsko-Uhorska. Jej činnosť prerušili vojny a komunistický režim. Činnosť však bola obnovená krátko po páde komunizmu v novembri 1990 (prípravy prekladu ekumenickej Biblie sa začali ešte v r. 1988). Jej zámer bol jednoduchý a jednoznačný – šíriť Božie slovo. To znamená vydávať a šíriť Biblie pre denominácie existujúce na Slovensku, vydávať preklady Biblií pre národnostné menšiny, ktoré žijú na Slovensku a v neposlednom rade vydávať náučné podporné materiály a materiály „propagujúce" Bibliu, ak to tak môžem povedať.

Je to teda predovšetkým vydavateľstvo?
Áno – vydavateľstvo Biblií, ale nielen to. Biblické spoločnosti začali vznikať v čase, keď bol nedostatok Biblií, a tak ich hlavnou úlohou bolo vydávať Biblie. Dnes sa snažíme presúvať smerovanie vydavateľstva trochu inde – ako som už spomenul, vydávať podporné materiály. Dnes už totiž nie je problém kúpiť si Bibliu. Problémom je to, že ju ľudia nečítajú – mnohokrát ani tí, čo sa označujú za kresťanov. Nebudeme a ani sa s ohľadom na svoje zameranie nemôžeme púšťať do vydávania kresťanskej literatúry v takej šírke, ako je to bežné pri iných kresťanských vydavateľstvách. Orientujeme sa na Biblie a na literatúru o Biblii. Môžu to byť detské Biblie či Biblie zamerané na konkrétnu cieľovú skupinu, knihy o histórii Biblie alebo komentáre a iná odborná literatúra. A samozrejme materiály, ktoré by podnietili záujem o čítanie Biblie a ktoré budú napĺňať podstatu našej činnosti – šíriť slovo Božie, aktivovať ľudí v akejsi naddenominačnej rovine. Veď Slovenskú biblickú spoločnosť založilo jedenásť cirkví, ktoré majú všetky zastúpenie vo vedení spoločnosti – vo výbore. Stretávame sa 4-krát do roka a sú to veľmi živé a podnetné stretnutia. Verte mi, že to nie sú len zdvorilostné stretnutia, aby sme sa ukázali, akí sme ekumenickí.
No ale vráťme sa ešte k našej konkrétnej činnosti. Ako som viackrát povedal, naším poslaním je šíriť Božie slovo. A robíme to nielen cez našu produkciu, ale šírime a ponúkame aj kresťanskú literatúru iných vydavateľstiev; ponúkame nielen Biblie v slovenských prekladoch, ale aj Biblie v tých najrozličnejších jazykoch – od Biblií anglických či španielskych až po japonskú, tureckú či africkú; a pravdaže, tiež v pôvodných jazykoch – gréckom a hebrejskom, a v mnohých iných.

Akým spôsobom ich ponúkate? Máte aj nejakú sieť kamenných predajní?
Kamenné predajne nemáme, ale máme odberateľov v kamenných predajniach. Napríklad Panta Rhei alebo iná kamenná predajňa či e-shop nemá na sklade, povedzme, nórsku Bibliu. My ju máme a oni to vedia. A keď treba, tak ju objednajú u nás a nie v Nórsku. Taktiež máme vlastný e-shop, na ktorom je naša kompletná ponuka. Tu si treba uvedomiť, že Slovenská biblická spoločnosť je členkou svetového združenia, ktoré sa volá Spojené biblické spoločnosti (to má v súčasnosti 146 členov). Každá národná biblická spoločnosť funguje samostatne, ale mnohé veci sa koordinujú, aby sme mohli pracovať efektívnejšie. Lebo zákony ekonomiky platia aj tu... My keď máme požiadavku, neobjednávame jednu Bibliu z Afriky, jednu z Ruska, jednu z Južnej Ameriky... tak to nefunguje. V Nemecku máme ústredie s ústrednými skladmi a my pošleme objednávku tam. Samozrejme, nemajú všetky Biblie vo všetkých jazykoch sveta, ale majú dosť a majú pomerne pružnú a veľkú sieť dodávateľov, takže aj keď to trvá dlhšie alebo nemajú také množstvo, aké chceme, prakticky vieme splniť takmer všetky požiadavky, ktoré dostávame.

Ako sa tvorí edičný plán v spoločnosti, kde má hlas jedenásť cirkví?
Nie vždy to ide hladko. Ale ide to. Sú projekty, povedzme aj moje alebo iných, ktoré prejdú výborom, a sú projekty, ktoré neprejdú. Žiaľ, občas sa viac pozerá na kalkulačku, ako na službu, ktorá má nádej, že by sa náklady vrátili. Ale o tom je život... kto z nás vie, či lepšie poslúži ten projekt, alebo iný? Napríklad minulý rok sme zrealizovali projekt, ktorý mne osobne nebol blízky – „Bibliu s ikonami", ktorá je určená najmä pre východné cirkvi na Slovensku. Texty sú z ekumenickej Biblie a ilustrácie sme získali z Gréckej biblickej spoločnosti. Nie sú to tradičné ikony – skôr ikonické zobrazenia biblických udalostí. Tá Biblia sa páči aj mne, ale nenapadlo by mi ju vydať. To bol len príklad toho, že sa snažíme vyjsť v ústrety veriacim z rôznych denominácií. Väčšina vecí, ktoré vydáme, sa neorientuje na konkrétnu cirkev. Z posledných vydaných kníh (okrem Roháčkovej a ekumenickej Biblie) môžem spomenúť napríklad Biblický atlas, Novú zmluvu pre hokejistov, viaceré detské publikácie či Bibliu vo veľkom písme pre tých, ktorí kvôli poškodenému zraku nedokážu čítať bežné písmená.

To musia byť objemné publikácie...
Ani nie, lebo ideme v malých častiach. Zatiaľ sme vydali evanjeliá Matúša a Marka a pripravujeme knihu Žalmov. Keď hovoríme o slabozrakých či nevidiacich spoluobčanoch, zaujímavá je pre nich aj audio Nová zmluva a tiež pripravovaná audio Stará zmluva v ekumenickom preklade (v spolupráci so štúdiom Nádej).
Výborný je tiež projekt Študijnej Biblie, ktorú pripravujeme v spolupráci s vydavateľstvom Porta Libri. To je náš spoločný projekt – my máme na starosti textovú časť Biblie a oni zabezpečujú preklady študijných poznámok Biblie NIV (New International Version), čo je jeden z najrozšírenejších anglických prekladov Biblie.

Má zmysel vydávať toľko rôznych verzií Biblie? Staršie vydania, novšie vydania, vydania rôznych denominácií, ekumenické vydanie...?
Som presvedčený o tom, že to zmysel má. My musíme ísť v ústrety ľuďom. Veď sme už hovorili – Biblia sa prestáva čítať. Keď neponúkneme ľuďom to, čo chcú (mám na mysli aj formálnu stránku) v jazyku, ktorý im je blízky alebo v tradícii, ktorú poznajú, ako ich dostaneme k tomu, aby Bibliu čítali? Musí sa to však robiť rozumne. Určite by to v minulosti, pri starších tlačiarenských technológiách, bolo neúnosne drahé. Ale pri dnešnej technike sa aj pomerne nízke náklady a súčasne vo viacerých variáciách (grafických či prekladových) tlačiť dajú. Nechcem vyzerať ako materialista, ale veci majú byť aj dobré, aj krásne – preto je dôležitý aj vzhľad obálky a použitý materiál.
Pokiaľ ide o typy prekladov, na Slovensku máme evanjelický preklad, Roháčkov preklad, rímskokatolícke: SSV a Botekov preklad, Nádej pre každého (len Nová zmluva) a samozrejme ekumenický preklad. Každý z nich má svoj význam a svojich čitateľov – či už podľa denominácie, veku, alebo podľa osobných preferencií. Vďaka Bohu, že ich máme – hlavné je, aby sme Bibliu čítali a najlepšie nielen v jednom preklade. Preklad je len preklad; ak chceme naozaj uchopiť zmysel myšlienky, mali by sme sa buďto naučiť pôvodné jazyky – gréčtinu, hebrejčinu, aramejčinu, alebo aspoň skúmať Písmo prostredníctvom viacerých prekladov, lebo každý z nich má silné stránky aj slabiny.

Z kresťanského diskusného mesačníka DIALÓG (VII ročník, 11/2014).

Logo-04